Garáže pri prístavnom moste

Legendárny pojem pre pankáčov a alternatívnu mládež okolo roku 2000. A pravdepodobne aj staršiu ....a možnože aj mladšiu.

Toto miesto v sebe skrýva asi toľko krásy ako Fantociho dcéra Mariangela. Potenciál kulís do Lynchových filmov celého okolia prístavného mostu kazia smeti a pofidérne typy, ktoré vidíte motkať sa okolo, alebo ich tušíte za rohom. Videla som tam tri kusy. Nie smetí, tých je tam požehnane. Ale tých typov. Starý pán sediaci na zadnom sedadle inak prázdneho auta. Úzkostlivý mačkofil prezlečený za automechanika. Len neviem či ten strach o svojich osem mačiek bol skutočný, alebo to bol len krycí manéver odlákania pozornosti od kšeftíku vybavovanom v odstavenom aute. A nakoniec pán so psom ukazujúci mi nečitateľné gestá na 70 metrov. Pán schoval psa do auta a ja som sa mu oblúkom vyhla. Ešteže ten môj spoločník na prechádzke vyzerá tak krvilačne. Sama by som sa tam bála.

Neviem, či tam ešte majú nejaké kapely skúšobne a či sa tam sem tam koná nejaký ten undergroundový koncert, respektíve verejná skúška :-) Ale pre všetkých, čo tam niekedy zažili žúrku má to miesto čarovnú moc. Akoby bol opäť máj. Zásoby piva z Jurki pumpy v ruke a bezstarostný výkvas na streche rovno oproti „koncertnej sále“. Živelné decibely bez príkras ....a do toho aktuálny výjav zo strhujúceho súboja hospodárskej krízy so šlahúňmi sklených kociek rozrastajúcich sa sem od mesta a Eurovei.

Amsterdam

Čo má Amsterdam spoločné s Bratislavou? Absolútne nič. Teda možno by sa dalo nájsť zopár styčných bodov, ale na túto náročnú vedeckú a bádateľskú činnosť si asi tak skoro čas a chuť nenájdem. Kurnik, veď nemám čas ani písať tento blog, a to bolo predsavzatí! :-)

Keď sa trošku zorientujem v tomto blogu, budú podobné články patriť do kategórie: Za hranicami všedných dní. Ale keďže som ešte nedošla na to, ako to urobiť, tu máte jednu nekategorizovanú prechádzku po amsterdamských uliciach.

Nábrežie & čajky

Už to vyzeralo, že pomaly prejdeme cez burčiak na varene vínko a pečené gaštany, ale leto ešte chytilo posledný dych a doprialo nám tropické horúčavy.  Pre zúfalcov ako ja, čo sa tento rok nedostali k moru a za slnkom to bolo zadosťučinenie sezóny.

Keď si ešte chcete dopriať „lowest budget“  výlet do prímorského letoviska, prejdite sa po nábreží Dunaja a zájdite si na mojito do Čajky. Bielo modrý design, škrekot čajok a vánok od vody vám evokujú posedenie na long drinku v morskom prístave.  Drinky síce za moc nestoja, ale pri dostatočne vysokých teplotách vám ich donesú čašníci bez tričiek :-)

Záver

OK. Dosť bolo testovania. Idem pripraviť prvý príspevok.

Jadro

Bratislava. Žijem tu už 27 rokov a mám to tu rada. Mám rada proporcie tohto mesta a jeho mierku. Bratislava je dosť veľká, aby vám zaručila anonymitu. Ale na druhej strane platí, že „Blava je malá“ a keď sa s niekým zoznámite, je zaručené, že sa pozná s niekým, koho poznáte cez svojich ďalších kamošov. A aj po toľkých rokoch sa v nej dajú objaviť miesta, ktoré ste doteraz nepoznali. Úprimne, nechápem čo tu robia tie zájazdy turistov. Pozrú si hrad, michalskú a idú nakupovať do auparku. Bratislava je podľa mňa na prvý pohľad strašne nudné mesto... asi ako Viedeň. Človek tu musí žiť, aby spoznal jej krásy a miesta, ktoré majú genia loci.

Obraz mesta sa za posledných 10 rokov prevratne zmenil. Naposledy došlo k takým zmenám v 70.-tych rokoch a predtým, niekedy v predminulom storočí, pri vstupe železnice a priemyslu do mesta. Často mám taký pocit že tie zmeny sú k horšiemu... hm, asi som konzervatívna. Hádam každý rok mi zbúrajú nejaké obľúbené miesto o ktorom som si hovorila, že tam musím zájsť častejšie. Takto sa mi možno podarí aspoň samej pre seba zmapovať a zdokumentovať miesta, ktoré stoja za to a ktoré už možno majú spočítané mesiace do statusu „stavba povolená“.

Úvod

Založiť si blog je pre takú líšku projekt viac ako ambiciózny. Aby ste mi rozumeli: líška zanevrela na šik krátkovlasý účes, lebo s ním trebalo chodiť každý mesiac ku kaderníkovi. Líške sa niekedy dokonale olúpe lak z nechtov, lebo sa jej nechce dva týždne siahnuť po vatovom tampóniku a odlakovači. Líška ide radšej na pivo ako by mala sedieť pri počítači a uprace celý brloh kým si za ten PC sadne s nejakou dôležitou úlohou. Líška má príliš veľa záujmov a aktivít na to, aby sa mohla niečomu venovať naplno a pravidelne. Líška rada veci zažíva namiesto toho, aby ich opisovala.

Ako príslušníčka tohto živočíšneho druhu sa pokúsim aspoň sem-tam prekonať a o niektoré zážitky, postrehy a obľúbené miesta sa s vami podeliť. Možno mi to pomôže urobiť si poriadok v počítači a vytriediť tie gigabajty nekvalitných fotiek. A pustím ventil myšlienkam, ktorých mám v poslednej dobe v hlave pretlak. Pri mojej večnej zaneprázdnenosti sa mi aj tak osvedčila metóda priamo úmerného výkonu. Pomer úloh a vykonaných úloh ostáva konštantný, ale výsledok čo do počtu je úspešnejší :-)