9. 12. 2011

Garáže pri prístavnom moste







Legendárny pojem pre pankáčov a alternatívnu mládež okolo roku 2000. A pravdepodobne aj staršiu ....a možnože aj mladšiu.
Toto miesto v sebe skrýva asi toľko krásy ako Fantociho dcéra Mariangela. Potenciál kulís do Lynchových filmov celého okolia prístavného mostu kazia smeti a pofidérne typy, ktoré vidíte motkať sa okolo, alebo ich tušíte za rohom. Videla som tam tri kusy. Nie smetí, tých je tam požehnane. Ale tých typov. Starý pán sediaci na zadnom sedadle inak prázdneho auta. Úzkostlivý mačkofil prezlečený za automechanika. Len neviem či ten strach o svojich osem mačiek bol skutočný, alebo to bol len krycí manéver odlákania pozornosti od kšeftíku vybavovanom v odstavenom aute. A nakoniec pán so psom ukazujúci mi nečitateľné gestá na 70 metrov. Pán schoval psa do auta a ja som sa mu oblúkom vyhla. Ešteže ten môj spoločník na prechádzke vyzerá tak krvilačne. Sama by som sa tam bála.
Neviem, či tam ešte majú nejaké kapely skúšobne a či sa tam sem tam koná nejaký ten undergroundový koncert, respektíve verejná skúška :-) Ale pre všetkých, čo tam niekedy zažili žúrku má to miesto čarovnú moc. Akoby bol opäť máj. Zásoby piva z Jurki pumpy v ruke a bezstarostný výkvas na streche rovno oproti „koncertnej sále“. Živelné decibely bez príkras ....a do toho aktuálny výjav zo strhujúceho súboja hospodárskej krízy so šlahúňmi sklených kociek rozrastajúcich sa sem od mesta a Eurovei.